Bernoláčik po druhýkrát na najvyššom stupienku

Ale poďme pekne po poriadku.

Immortals - Medvede 1:11

V zápase o 3. miesto si to medzi sebou športovo rozdali chlapci z Immortals a žltozelené Martinské Medvede. Ako napovedal už prvý predzápasový pohľad na striedačky, Medvede mali podľa predpokladov väčšiu pohodičku /v ich šatni už pred zápasom úradoval dj :-)/...a vie páliť....vie sa smiať znelo celou halou. Chalani z Immortals mali na druhej strane problém s dochádzkou a nepodarilo sa im dať dokopy do začiatku zápasu o bronz ani úplné 2 lajny. V úvode zápasu to boli práve Vaverkovci, ktorí častejšie ohrozovali nezahriateho Jožka Króla, no ten svojich medvedíkov dokázal minimálne 2x podržať.  Na druhej strane sa paradoxne ujalo jedno z prvých nahodení na bránku, keď si ho za chrbát bezmocného gólmana zrazil jeden z obráncov a bolo 0:1. Následne sa po úniku Romana Stupáka dostal pred Mäsiarom k zakončeniu Matej Koniar a bolo 0:2. S chuťou hrajúce medvede pokračovali v nápore a v čase 12:38 prišli chvíle Dana Škarupu, ktorý prítomným divákom ukázal, ako sa robí florbalový Michigan – 0:3. V závere tejto časti sa ešte ujala strela Aďa Miškeho, ktorú zastavil až vinkel bránky domácich. Namlsané medvede pokračovali v nápore aj v 2. časti a po góloch Stupáka a Staša už bolo 0:6. Následné vylúčenie Vrláka už po 3 sekundách ukončil Vajco Straka po peknej kombinácií – 0:7! To už psychicky nevydržal M. Matuščin a slušným švihom o brvno pripravil svoju hokejku o čepel a po červenej karte aj svoje mužstvo o hráča. V 3. tretine sa domáci predsa len trafili do čierneho, keď striedajúceho Kráľa prekonal snajper Kečkeš. To bol však zo strany Immortals posledný gól tohto ročníka, naopak Škarupovci ukázali, že baviť sa vedia nielen v bufete či cestou domov, ale aj na ihrisku a ukazovateľ skóre zastavili až na čísle 11. Zápas chutil najmä Pochybovi, ktorý si prípisal na svoje konto 4 body za 3 góly a 1 asistenciu. Potešili tak na balkóne svoj početný 2 členný fanklub a po víťazstve 1:11 mohli ísť do bufetu pustiť reprák a nejaké to pivko dolu krkmi čakajúc na odovzdávanie cien.

Bernoláčik - HENNLICH Zenit 12:3

Na finálové stretnutie si do haly našiel cestu značný počet divákov, ktorí čakali výborný florbal. Medzi nich sa zaradil aj Dušan Labaš, ktorý po ťažkom zranení zavinenom pádom z bicykla prišiel povzbudiť svojich spoluhráčov a vhodil aj slávnostné buly tohto SUPERFINÁLE. Za nás všetkých mu želáme všetko dobré do ďalšej rekonvalescencie a sme veľmi radi, že si našiel cestu do Diakovej! Duško, si bojovník!

Ale poďme k samotnému zápasu. 15 vs 17, veru parádny pohľad na finálovú účasť na oboch striedačkách! Tie sa snažili nahecovať už počas rozcvičky a že sa to podarilo lepšie oranžovým bolo vidno už od začiatku. V čase 2:24 sa ako prvý luxusne trafil Juro Kubička a otvoril tak gólový účet tohto zápasu. Už o necelé tri minútky nabil fantasticky hrajúci Noga Štrbovi a ten už vedel, čo s loptičkou – 2:0! Štrba dal aj 3 gól svojho mužstva, keď mu opäť „načapoval“ Noga. Ten svoj výborný výkon korunoval premeneným trestným strieľaním v čase 12:38 a bolo prakticky po zápase. Hoci Zeniťáci bojovali, ich strely väčšinou zdiaľky končili na pozornom Ursacherovi, naopak, pred ich bránkou to často horelo a po góloch Hanusa a znova Nogu tak svietil na ukazovateli skóre stav 6:0. V 2. časti pokračoval Bernoláčik v peknom florbalovom predstavení, góly na ich konte utešene pribúdali a na jej konci už bolo 11:0. Treba však povedať, že to bol dosť krutý výsledok pre hostí, ktorým však toto finálové predstavenie veru nevyšlo. Najmä Ďuráčik hýril aktivitou, často zamestnával oranžových bekov, no ich hradby boli až do 44. minúty nedobytné. Ako sa to robí predviedol Mišo Jakubský, ktorý strelou k tyčke znižoval na 1:12. Hostí tento gól povzbudil, zavelili do útoku a na ihrisku to začalo aj iskriť. Po sekaní Lietavu sa rozčertil gólman Ursacher a v Diakovej sme v štvrtok videli aj 2 červenú kartu po nešportovom správaní. Zápas sa už potom v kľude dohral, pruhovaní to nezabalili a v závere ešte pridali góliky Pejskar i Fejko, ktorí prekonali striedajúceho Brisudu a upravili skóre na konečných 12:3. Na jednej strane tak nastala zlatá medailová radosť, na strane druhej smútok, no to nič nemení na tom, že spanilá jazda Zenitu patrila k najväčším ozdobám tohro ročníka!

Hneď po stretnutí boli vyhlásení aj najlepší jednotlivci:

Najproduktívnejším hráčom ZČ sa stal Wagner, najlepším strelcom ZČ Kečkeš a najlepším brankárom ZČ Ursacher.

Štatistiky PLAY-OFF úplne ovládli Medvede, Jožko Król odchádzal pyšne so šoškou za naj gólmana, Vajco Straka zahral prekvapenie pri vyhlásení za najlepšieho strelca :-) a Tomáš Dubovec sa stal najproduktívnejším hráčom PO. Macovia to potom aj patrične oslávili :-)  Matej Noga si zaslúžene prevzal cenu za najlepšieho hráča Superfinále.

Keď sme pri cenách a ďakovaní, tá najväčšia patrí ľuďom, ktorí sa starali o bezproblémový chod nielen tohto ročníka – Dušanovi Kubičkovi, Rasťovi Zajacovi či Lukášovi Stašovi. Bohužiaľ, Rasťo Zajac sa nedobrovoľne rozhodol stráviť superfinále v nemocnici a tak ho perfektne zastúpil Peťo Jurošek, ktorému veľmi pekne ďakujeme. Rasťovi želáme skoré uzdravenie. Za ovládačom časomiery a s perom pri vypisovaní zápisov sa skvele činil Palko Katreniak a všetko pozorne zaznamenávala na rôzne nosiče dát Slávka Jankyová, ktorá nám počas celej sezóny robila skvelé momentky. A veľké poďakovanie patrí aj rozhodcom Jakubovi Kučerovi a Jankovi Kubaščíkovi, ktorí odpískali takmer celé PLAY-OFF a bravúrne zvládli aj včerajšie dva ťažké zápasy. ĎAKUJEME.